Časopis SOUDCE
Ke smutečnímu rozloučení s JUDr. Jurajem Majchráke
Jak jsme již na tomto místě informovali, v dubnu t.r. ztratila slovenská justice význačnou osobnost. Odešel JUDr. Juraj Majchrák, bývalý místopředseda Nejvyššího soudu Slovenské republiky, čestný prezident Združenia sudcov Slovenska, bývalý člen výkonného výboru Mezinárodní asociace soudců a čestný člen Soudcovské unie ČR.
Všem, kteří si Juraje Majchráka vážili a obdivovali ho, přinášíme text smutečního projevu, který jménem jeho nejbližších kolegů a kamarádů přednesl JUDr. Anton Jaček, slovenský soudce a čestný člen SU ČR.
Vážená smútiaca rodina, vážení smútiaci prítomní !
Zišli sme sa na tomto mieste, aby sme si spoločne uctili odchod výnimočného človeka.
Juraj bol výnimočný otec, priateľ, kolega i sudca. Človek s veľkým srdcom, pripravený vždy pomôcť, obdarený skvelými rétorickými schopnosťami, komunikatívny, rázny, ale pri tom ľudský a veľkodušný. Neprehliadnuteľná bola jeho láska k deťom, k prírode i ľuďom všeobecne. V dobrom sme mu závideli jeho spoločenskosť, schopnosť osloviť a zaujať počúvajúcich, prívetivosť, špecifický humor i patričnú sebairóniu. Spomínam si na jednu z mnohých spoločných ciest autom. Bol vtedy čerstvým podpredsedom NS SR a ja som nemal v tom čase ani auto, ani vodičský preukaz. Naraz sa na mňa polovážne a pološibalsky pozrel a hovorí: „Človeče, uvedomuješ si, že Ty si na Slovensku najväčšia osobnosť! Veď kto iný má tú vymoženosť, aby mu osobného šoféra robil podpredseda NS!“ Celú cestu sme sa na tom smiali. To bol celý on. Veselá „kopa“, príjemný spoločník, skromný človek, ktorého funkcie nepokazili. Jeho dominantnými vlastnosťami však bola pracovitosť a obrovský pocit zodpovednosti k práci, k blízkemu okoliu ako i k situácii v rezorte a v spoločnosti. Pocit zodpovednosti ho motivoval a zároveň aktivizoval, aby nebol len pasívnym divákom. To nebol jeho štýl. Svojimi schopnosťami bol predurčený na lídra a preto neprekvapuje, že sa stal prezidentom stavovskej organizácie, neskôr jej čestným prezidentom i podpredsedom Najvyššieho súdu SR. Vybudoval si veľký ľudský i odborný rešpekt nielen na Slovensku, ale i v zahraničí. Doteraz je nám všetkým ľúto, že sa nestal predsedom NS SR. Spoločenská dôvera v súdnictvo by mala v súčasnosti nepochybne iný rozmer.
My, jeho blízky priatelia a kolegovia sme presvedčení, že práve silná osobnosť, čestnosť, vážnosť, uznanie i postavenie v očiach kolegov ako aj individuálne schopnosti Dr. Juraja Majchráka boli vážnou prekážkou a vzbudzovali obavu nečistých justičných prúdov, ktorých predstava a vízia samoderžavia súdnictva mu bola na míle vzdialená. Preto sa práve jeho osoba stala terčom permanentných a sústredených útokov, ktoré ho v práci, ktorú miloval, šikanovali, neprávom osočovali a neušetrili ani jeho súkromie. Aj pri jeho vnútornej sile ho intenzita, hrubosť a neľudskosť útokov zjavne vyčerpávala. Intenzita týchto atakov bola spúšťacím mechanizmom jeho zdravotných problémov. Tragická na tom je skutočnosť, že súčasný justičný a spoločenský systém tomu nedokázal zabrániť. Ešte tragickejšie sa však javí poznanie, že mu nepomohli ani sudcovia, ani sudcovské samosprávy pre ktorých toľko vykonal a o vznik ktorých sa nespochybniteľným spôsobom významne zaslúžil svojou prácou doma i v zahraničí. A stačilo málo. Len prekonať ľudský strach.
Nikto z nás netuší, čo sa v kritickej chvíli preháňalo v Jurajovej mysli. Jedno však vieme iste. Jeho odchodom nikto žiadne víťazstvo nedosiahol. Slušná justícia síce stratila silnú osobnosť, ale zápas o charakterné a dôveryhodné súdnictvo ešte neprehrala. Veríme, že jeho strata a jeho osobné posolstvo ešte viac zmobilizuje nás všetkých a nepochybujeme, že zároveň otvorí oči mnohým ďalším ľuďom vo vnútri rezortu ako aj v občianskej verejnosti, ktorí sú zhrození do akého štádia situácia v sudcovskom zbore dospela. Dobrovoľný odchod Juraja Majchráka z pozemského života sa stane historickým medzníkom vo vývoji slovenskej justície a symbolom verejného protestu ako kedysi zanechal Ján Palach. Ak jeho čin zburcuje verejnosť, politikov aj sudcov na očistu justície nebude, jeho smrť – akokoľvek tragická a bolestivá – zbytočná. Verte, že až vtedy nájde Jurajova duša pokoj.
Česť jeho pamiatke!